Vaskulárna demencia (multiinfarktová demencia, vaskulárna encefalopatia či leukoencefalopatia) Vaskulárna demencia  sa podobá na Alzheimerovu chorobu, odlišuje sa práve skokovitým priebehom so striedavými zlepšeniami a zhoršeniami. Okrem psychických funkcii sú oproti Alzheimerovi často postihnuté aj iné funkcie mozgu – môžu sa vyskytovať poruchy reči, hybnosti končatín, ťažkosti s prehĺtaním, s chôdzou či stabilitou. Je jednou z najčastejších neurologických diagnóz u pacientov vo veku nad 60 rokov. Zámerne nehovoríme o senioroch, nakoľko táto diagnóza sa objavuje i v mladšom veku – a to najmä pri nepriaznivej kombinácii faktorov krvnej zrážanlivosti a civilizačných vplyvov (fajčenie, alkohol, obezita, zvýšenie hladiny tukov a zvýšený tlak krvi a ďalších).

Príčinou sú upchaté cievy
Najlepšie túto formu poškodenia rozumových funkcii označuje starší názov multiinfarktová demencia. Popisuje totiž princíp poškodenia mozgu – nedochádza totiž primárne  poškodeniu nervových štruktúr (ako pri Alzheimerovej chorobe), naopak nervový systém je poškodený druhotne následkom porúch prekrvenia. Podstatou vzniku je totiž infarkt tj. upchatie drobných či väčších mozgových ciev. K tomuto ochoreniu teda vedú okrem “nemo” prebiehajúcich drobných cievnych príhod i postupné viacnásobné “bežné”, tj. navonok pozorovateľné mozgové príhody. Tie sa samozrejme prejavujú najmä ložiskovým poškodením, tj. napríklad ochrnutím končatín, narušenou funkciou tvárovej mimiky, poruchou reči apod. Pokiaľ sa zastihne ochorenie v úvodnej fáze, kedy ešte poškodenie mozgu nie je výrazné, je možné priebeh spomaliť a progresiu demencie tým ovplyvniť. Na zobrazovacom vyšetrení mozog pacienta vyzerá asi takto:

“Liečba”  tejto diagnózy je obtiažna. Zámerne je to slovo v úvodzovkách, keďže neurológovia polemizujú o tom, či používané lieky skutočne zastavujú či spomaľujú priebeh ochorenia. Táto diskusia je o to zložitejšia, že sa v podstate jedná o zrýchlený priebeh normálneho starnutia mozgu, teda nemožno spoľahlivo odlíšiť, či sa jedná v prípade hodnotenia liečby po určitom čase o liečebný efekt alebo o prirodzený priebeh ochorenia.
 Drobné cievne príhody môžu prebiehať už od mladého veku.
V súčasnosti sa objavujú na neurologických oddeleniach pacienti i pacientky vo veku od 25 rokov (najmä ženy berúce hormonálnu antikoancepciu a muži fajčiari s výraznou nadváhou a neliečeným vysokým krvným tlakom). Pokiaľ prídu včas, tj. do 3 hodín, je možné podať liečbu rozpúšťajúcu zrazeninu, no obvykle prídu pacienti príliš neskoro. Vtedy už zostáva priestor len pre podpornú liečbu na rozšírenie ciev mozgu, zlepšenie mozgového metabolizmu a rehabilitáciu. V mladom veku je plasticita mozgu našťastie ešte vysoká a preto sa často aj výrazný mozgový deficit “zrehabilituje” takmer do pôvodného stavu. U starších pacientov však i drobný výpadok spôsobí nevratné poškodenie; viditeľné či neviditeľné (pacient si ho ani neuvedomí).  A tu je pes zakopaný – výsledkom opakovaných drobných cievnych príhod je postupne výrazne narušená psychická (mentálna) činnosť mozgu – vzniká vaskulárna demencia.
V mnohých ohľadoch sa príznaky a prejavy podobajú na Alzheimerovu demenciu. Odlišný je priebeh – vaskulárna demencia prebieha obvykle skokovito, objavujú sa náhle zhoršenia a zlepšenia rozumových funkcii v horizonte týždňov i mesiacov. Typické je prvé objavenie sa príznakov v nadväznosti na “viditeľnú” cievnu mozgovú príhodu, pre ktorú bol pacient pravdepodobne i hospitalizovaný. Prejavy sú niekedy zámerne zľahčované alebo i celkom prehliadané, keďže môžu patriť do obrazu fyzicky i psychicky náročného prechodného zhoršenia stavu v súvislosti s pobytom v cudzom prostredí. No pokiaľ pretrvávajú i neskôr a naopak pomaly (akoby po schodoch) dochádza k ďalšiemu zhoršovaniu rozumových funkcii, je možné zvažovať práve vaskulárnu demenciu.
 Liečba vaskulárnej demencie
“Chemická” liečba je skôr preventívna než kuratívna. Veľmi dôležité sú nefarmakoloigické postupy, tj. kognitívny tréning, fyzikálna terapia, dostatok telesného pohybu a zachovanie čo najlepšej mentálnej aktivity. Farmakologicky, sa totiž lieči základné cievne ochorenie, tj. ateroskleróza a súvisiace syndrómy. Súčasne sa podáva samozrejme preventívna liečba cievnych mozgových príhod, tj. antiagreganciá (anopyrin, klopidogrel) či v indikovaných prípadoch antikoagulanciá (nízkomolekulárny heparín, warfarín, či novšie preparáty rivaroxaban, dabigatran).
Ani ryba ani rak
Vo vyhranených prípadoch (ktorých je bohužiaľ menšina) sa už pri prvom vyšetrení neurológovi alebo (častejšie) psychológovi či psychiatrovi vyzbrojenému batériou testov podarí jednoznačne určiť, či sa jedná o Alzheimerovu chorobu alebo vaskulárnu demenciu. Často sa diagnóza stanoví ako zmiešaná demencia. Zobrazovacie vyšetrenie (CT alebo magnetická rezonancia) jednoznačne odhalia množstvo drobných cievnych infarktov. Pri nejednoznačných zobrazovacích vyšetreniach ďalší priebeh ochorenia naznačí, či jeho “schodovitosť” smeruje skôr k vaskulárnej demencii alebo jeho plynulosť poukazuje skôr na Alzheimera. Našťastie s rutinným zavedením MRI sa diagnostika značne zjednodušila – rezonancia totiž odhaľuje i veľmi drobné zmeny v mozgu. Bohužiaľ, pre mnoho liekov je uvedená ako indikačná diagnóza práve Alzheimerova choroba, preto pacienti s diagnózou vaskulárnej demencie ich nemôžu dostávať. Snáď už v blízkej budúcnosti sa situácia zmení, nakoľko množstvo prípadov poukazuje na priaznivý efekt kognitív (obmedzených na terapiu Alheimerovej choroby) práve i na vaskulárnu demenciu.

Zdroj: ineurolog.sk