Zariadenie pre seniorov rodinného typu 

Staroba je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života. Prináša so sebou zmeny biologických funkcií, psychické zmeny, ale i sociálne. Tieto zmeny často vedú k strate samostatnosti, k odkázanosti na pomoc inej osoby, najčastejšie rodinných príslušníkov. Niekedy sa človek ocitne na sklonku života úplne sám, rodinné väzby úplne chýbajú, prípadne rodinní príslušníci nemôžu, alebo nie sú schopní z rozličných príčin poskytnúť seniorovi starostlivosť, akú potrebuje. A vtedy hľadá odpoveď na otázku: „Ako ďalej, kam ísť, kto sa o mňa postará...?“
Prirodzene každý človek túži starobu prežívať tam, kde vyrástol, kde žil vo svojom produktívnom veku, teda v dôverne známom domácom prostredí. Často však už nie je schopný existovať sám a nie sú možnosti riešiť situáciu v rámci rodiny, ani opatrovateľskou službou. Jednou z možností ako dôstojne prežiť toto obdobie „jesene života“ je pobyt v zariadení sociálnych služieb. Presťahovať sa tam však niekedy znamená toľko, ako presadiť starý strom. Prežiť jeseň života v neznámom prostredí, s veľkým množstvom cudzích ľudí podobných osudov nie je lákavou predstavou. Možno aj z toho dôvodu je v poslednej dobe v zvýšenej miere dopyt po malých zariadeniach s nízkym počtom obyvateľov, kde sa starší človek rýchlejšie zoznámi s novým prostredím, skôr spozná a ľahšie si zapamätá menší počet klientov a zamestnancov, a tým sa aj ľahšie aklimatizuje na nové životné podmienky. Nízkokapacitné zariadenie zároveň umožňuje vytvárať a udržiavať komornejšie prostredie a rodinnú atmosféru, ale najmä individuálny prístup ku každému klientovi. 

Stručná história vzniku a vývoj takéhoto rodinného typu zariadenia

Vzniku samotného diela predchádzala dobrovoľnícka činnosť spolupracovníkov na území Spojeného Kráľovstva. Pri realizácií z  takýchto projektov Františkánskej  charity tzv. návštevnej služby v nemocnici mali možnosť spoznávať starých a zdravotne postihnutých ľudí, ktorí s obavami očakávali deň ukončenia hospitalizácie a návratu do prázdneho bytu, či studeného domu. Prvá myšlienka vytvorenia zariadenia rodinného typu, ktorý by nahrádzal osamelým ľuďom chýbajúce rodinné prostredie a poskytoval komplexnú starostlivosť v čase núdze, sa zrodila práve v hlavách dobrovoľníkov. Hovorí sa: „kde je vôľa, tam je i cesta“. Aj keď to bola cesta namáhavá a plná prekážok, myšlienka sa stala skutočnosťou.
V r. 1975 Anglicka katolícka charita darovala peniaze Františkanskému rádu  na odkúpenie pozemkov a budov v meste Plymouth. Samotné dielo vznikalo v rokoch 1975 – 1978 pričinením dobrovoľných spolupracovníkov charity. Súčasne s výstavbou prebiehalo organizovanie zbierok, benefičných koncertov a sociálnych búrz za účelom získavania finančných prostriedkov pre pokračovanie stavby. V r. 1975 stavbu navštívili zástupcovia francúzskej a talianskej charity ktorých projekt natoľko oslovil, že sa ho rozhodli podporiť, ako jeden z piatych projektov v rámci celej Cornwall county. Po roku 1978 sa začínajú budovať súkromné sociálne a zdravotné zariadenia po celom Anglicku a tak následne rýchlim tempom riešia problém umiestnenia pacientov ,,Geriatrov,, do týchto zariadení.  

•    domov sociálnych služieb,
•    zariadenie pre seniorov.

Slovensko je veľmi malá krajina, ktorá zápasí s nedostatkom ubytovacích kapacít s narastajúcim počtom žiadateľov v dôchodkovom veku o nepretržité poskytovanie zdravotnej a sociálnej služby .  
Ak by sa Štát  začínal týmto alarmujúcim problémom zaoberať a riešiť tento problém tak by zlepšil a urýchlil  dopyt po tejto sociálnej a zdravotnej služby a samozrejme by vyriešil aj následne nezamestnanosť mladých ľudí. Štát musí zmeniť legislatívu a začať ekonomicky rozmýšľať. Čím sú zariadenia menšie, tým aj ich náklady na prevádzku sú primerané. Vyspelé Európske krajiny už majú zaužívaný systém poskytovania socialno-zdravotných služieb formou rodinných zariadení s kapacitou maximálnou 60 obyvateľov. 

Autor: Mgr. Marcel Tóth