Problémy psychického zdravia v starobe

Starnutie je zákonitý, fyziologický proces, ktorému podliehajú všetky živé organizmy, teda aj človek. Vekové zmeny, ktoré sa prejavujú v ľudskej psychike a na ľudskom tele, zaujímali ľudstvo od najstarších čias. Pochopiteľne, aj staroba sa stala predmetom úvah filozofov, prírodovedcov a lekárov. Ich názory boli často protichodné, pretože skúsenosti s prežívaním staroby sú vždy individuálne.
Platón chválil starobu, pretože vedie človeka k lepšej životne harmónii, k opatrnosti a k prehĺbeniu múdrosti. Starší človek dokáže lepšie hodnotiť kvality života, lepšie ho vie prežívať a má zrelý úsudok. Sokrates sa naopak obáva predĺženia života, pretože má strach, že bude musieť zaplatiť daň starobe, oslepne, ohluchne, nebude schopný sa učiť a bude rýchlo zabúdať. Cicero upozorňuje na to, že starý človek musí prehĺbiť svoju sebakontrolu, aby neskreslene vnímal vnemy, ktoré ho čakajú. Terenius vyslovil príkry negatívny výrok na starobu, že staroba je nevyliečiteľná choroba. Do diskusie týchto filozofov však vstupuje Galén, ktorý na základe svojich štúdii tvrdí, že staroba nie je nijaká choroba, ale určitý stav organizmu. Zníženie novorodeneckej a detskej úmrtnosti a celkové zlepšenie hygieny, životného štandardu sa prejavilo výrazným nárastom ľudí vyšších vekových skupín.
Kedy sa vlastne staroba začína a čo je príčinou starnutia?
Proces starnutia sa začína už od narodenia, trvá teda celý ľudský vek, ale prejavy starnutia sa začínajú objavovať v období zrelosti, čo je asi tak po 60. roku života. Priebeh starnutia je veľmi individuálny a variabilný. Zmeny starnutia sa u každého človeka objavujú individuálne v rozličnom veku. Každý z nás má iné danosti a schopnosti, tak aj v procese starnutia existujú rozdiely. Starnutie sa prejavuje zmenami v oblasti fyzického, ale aj duševného zdravia. Najvýraznejším prejavom starnutia je pokles fyzickej sily a výkonnosti. Súčasne však nastávajú aj funkčné zmeny zraku, sluchu. Prejavy starnutia sú viditeľné napr. na pokožke, ktorá je suchšia, tvoria sa vrásky, ubúda svalová hmota. Zdravie starších ľudí najviac ohrozujú choroby srdca, ciev, onkologické choroby, rednutie kostí, reumatizmus, poruchy metabolizmu a pod. V priebehu starnutia sa stretávame však aj so psychickými zmenami. Do istej miery sú tieto zmeny fyziologické a veku primerané. Zmeny psychiky, ktoré sprevádzajú fyziologické starnutie, sa prejavujú celkovou ťažkopádnosťou, nemotornosťou, psychickou únavou a nedostatkom vôle. Starší ľudia preto bývajú viac konzervatívni a pohodlní. Radi spomínajú na staré udalosti, vyhýbajú sa zložitým situáciám, strácajú duševnú pružnosť. Starší ľudia sú úzkostnejší, citovo labilnejší. Prechod do staroby nie je u každého jednoduchý a často prináša problémy, s ktorými sa treba vyrovnať. Proces vyrovnávania sa s procesom starnutia ovplyvňujú vlastnosti osobnosti. Čím je človek starší, ťažšie sa prispôsobuje zmenám. V našej hierarchii sú najzávažnejšie ekonomické zmeny po odchode do dôchodku, smrť životného partnera, odchod detí z domu, vylúčenie z pracovného a následne i spoločenského života.Hlavným spoločenským i citovým zázemím by mala byť rodina.
Psychické ochorenia
Závažnými psychickými ochoreniami trpí 20 – 30 % ľudí vyššieho veku (nad 60 rokov). Tento údaj však nie je úplne vierohodný, pretože veľa starých ľudí sa zdráha vyhľadať psychiatrickú pomoc, ktorá by im mohla pomôcť zmierniť ich ťažkosti. Mnohí starí ľudia alebo ich najbližší považujú príznaky liečiteľného psychického ochorenia za niečo, čo patrí k starobe, a z toho dôvodu ani nevyhľadajú psychiatrickú starostlivosť. Depresia postihuje približne 5 % ľudí nad 65 rokov. Prejavuje sa pocitom bezmocnosti, beznádeje, pretrvávajúcim smútkom, plačlivosťou bez príčiny, stratou záujmu, aktivít, telesnými ťažkosťami, ako napr. stratou chuti do jedla, pretrvávajúcou únavou, nespavosťou, rôznymi bolesťami. Je skutočne vhodné, ak sa objavia takého príznaky, aby seniori navštívili psychiatra, ktorý zhodnotí ich zdravotný stav a stanoví potrebnú liečbu. U starších ľudí nastávajú zmeny v pamäti. Viazne schopnosť prijímať nové informácie, ukladať si ich do pamäti a ďalej ich spracovať. Následkom toho dochádza k zhoršovaniu novopamäti, ktorá sa často kompenzuje zvýraznením staropamäti. To znamená, že starší ľudia si dobre spomínajú na staršie udalosti, trebárs často spomínajú na svoju mladosť, detstvo, pričom si nepamätajú napr. mená svojich vnukov alebo akékoľvek čerstvé informácie. Veľmi dobre je pamäť cvičiť, trénovať, napr. lúštením krížoviek.
Demencia
Žiaľ, u niektorých ľudí postupne dochádza k vzniku demencie. Najznámejšia je Alzheimerova demencia. Toto ochorenie je v Amerike štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia. U dospelého človeka je riziko ochorieť na túto chorobu 1 ku 100. U príbuzných človeka s Alzheimerovou chorobou je zvýšené riziko rozvoja tohto ochorenia. Pri ochorení dochádza k odumieraniu mozgových buniek, a to aj v oblasti mozgu, ktoré súvisia s pamäťou. Keď sa rozšíri do ďalších častí mozgu, dochádza k rozsiahlejšiemu postihnutiu, resp. poklesu intelektových schopností, emocionálnych prejavov a k poruchám správania. Dosiaľ nie je známa príčina vzniku tohto ochorenia. Zvyčajne je postihnutá veková kategória nad 65 rokov a príznaky choroby sa prejavujú veľmi pomaly. Na začiatku sa postihnutý správa čudne, je zábudlivý, často stráca súvislosť v rozhovore, ale dobre si pamätá minulosť. Neskôr potrebuje stále väčšiu pomoc pri plnení každodenných povinnosti. Má problém s orientáciou v priestore, stáva sa mrzutý, nepokojný. Zhoršuje sa mu pamäť, úsudok, zanedbáva hygienu, prestáva sa sám stravovať, a teda potrebuje celodennú starostlivosť. Starostlivosť o takéhoto človeka si vyžaduje veľa času a energie. Ak sa tieto príznaky objavia u vášho príbuzného, odporúčam vyhľadať odbornú pomoc. Psychiater v súčasnosti vie rozpoznať, či ide o prejavy fyziologického oslabnutia pamäti alebo či už ide o prejavy demencie. Proces demencie sa, samozrejme, nezastaví, respektíve pamäť sa nedá vrátiť do pôvodnej formy, ale dajú sa celkovo zmierniť symptómy sprevádzajúce demenciu, a tým sa dá zlepšiť aj kvalita života dementného človeka.
Ako zostať dlho mladý?
Treba si uvedomiť, že starobe nikto neunikne. Starobu musíme vedieť prijať a zmieriť sa aj s týmto vekovým obdobím. Praktický to znamená, že už od mladosti by sme sa mali pripravovať na toto vekové obdobie. Vedieť zdravo žiť si vyžaduje istú sebadisciplínu. Na prvom mieste je zdravá životospráva, to znamená, vyhýbať sa alkoholu, pitiu kávy, samozrejme fajčeniu, jesť nízkokalorické jedlá. Starší človek má znížený metabolizmus a tak strava by nemala byť vysoko energetická. Dôležitý je aj prísun vitamínov, najmä vitamínu A, B, C a D. Nedostatok D vitamínu spôsobuje mäknutie kosti, zlomeniny, deformácie kosti. Treba jesť veľa zeleniny, ovocia, dôležité je prijímať dostatok tekutín. Starším ľuďom sa odporúča mierna fyzická záťaž. Zdravé sú prechádzky, plávanie, ale aj práca v záhrade. Dôležité je, aby aktivita nebola veľmi vyčerpávajúca a aby sa robili časté prestávky. Dôležité je takisto zachovať si duševnú rovnováhu. Byť optimistický ladený, nepodliehať obavám z rôznych chorôb. Stretávať sa s priateľmi, vedieť si byť oporou jeden druhému – je dobrá rada nad zlato. Mnohí starší ľudia majú tendenciu izolovať sa, prerušiť kontakty s priateľmi, izolovať sa od spoločenského diania, obmedzujú svoju fyzickú aktivitu. A to je najväčšia chyba. Tak sa cítia nepotrební, izolovaní, strácajú elán do života, myslia často na smrť. Takýto pasívny život má jednoznačne negatívny vplyv na kvalitu života a často starého človeka privádza do depresie, keď stráca chuť žiť, tešiť sa, venovať sa svojím záľubám. Názor, že človek v staršom veku sa musí fyzický šetriť, je mylný a je dokázané, že primeraný pohyb je priam nevyhnutný na udržanie zdravia v starobe. Zdôrazňujem, že udržiavanie správnych medziľudských kontaktov, dobrých rodinných vzťahov, správnej životosprávy, dodržiavanie primeranej fyzickej kondície má pozitívny vplyv na udržanie si zdravia v starobe. Neberme starého človeka ako príťaž v rodine, ale ako človeka, ktorý si niečo prežil, odovzdal nám svoje skúsenosti, vychoval nás, a preto si zaslúži dôstojnú starobu, lásku a starostlivosť od svojich najbližších.

Zdroj: Autor: MUDr. Klaudia Stanislavová