Zdravé starnutie môžeme pokladať za komplexný proces, pozostávajúci z viacerých dôležitých zložiek. K nim patria predovšetkým genetické faktory, vplyvy vonkajšieho 
prostredia, životný štýl, dobrá schopnosť adaptácie na zmenené podmienky, správna výživa a telesná aktivita.

Životný štýl
K najvýznamnejším faktorom starnutia patrí nesporne životný štýl. V súčasnosti sú rozšírené dva modely životného štýlu. Teória neangažovania sa a nečinnosti, pasívneho prijímania udalostí, bola akceptovaná milovníkmi kľudného života bez stresov. Teória aktivity spojenej so snahou o dosiahnutie spoločenskej potrebnosti a užitočnosti, so zapojením sa do spoločenského, záujmového, klubového a politického života, sa naproti tomu vyznačuje cielenými aktivitami a plnou účasťou na spoločenskom živote. Rôzne výskumy ukázali, že zmena životného programu pri odchode do dôchodku vedie k jednej alebo dvom uprednostňovaným činnostiam, tzv. bazálnym aktivitám. Asi 17 percent všetkých seniorov oboch pohlaví by chcelo pokračovať vo svojej profesionálnej činnosti, aj keď v redukovanom rozsahu. Táto snaha je dvakrát častejšia u ľudí s nižším príjmom, takže je pravdepodobnejšie, že ide skôr o finančné ťažkosti než o záujem o prácu. Asi 30 až 40 percent dôchodcov považuje svoj byt, dom alebo záhradu za ideálne miesto na realizáciu svojich aktivít. Remeselnícke činnosti sú častejšie u mužov a väčšinou sú viazané na robotnícku profesiu v minulosti. Umelecké činnosti, najmä fotografovanie, chce vykonávať asi 14 percent seniorov. Približne 50 percent má záujem o pobyt v prírode, prechádzky a výlety.

Profesionálne a vzdelávacie aktivity
Profesionálne aktivity sú závislé od trhu práce, zdravotného stavu, objektívnej potreby a životnej filozofie. Platí však, že aktívnejší ľudia žijú dlhšie. Ženy v domácnosti aj po odchode do dôchodku vlastne ostávajú v práci, pretože vykonávajú starostlivosť o domácnosť a často aj o životného partnera. Pracovné nasadenie pretrváva u žien až do veku nad 80 rokov a môže byť jednou z príčin ich dlhšieho prežívania. Príliš skorý odchod do dôchodku môže pôsobiť negatívne na kvalitu života, zdravotný stav a očakávanú dĺžku života. Na druhej strane prechod do dôchodku by mal byť postupný, so skracovaním pracovnej doby a preradením na menej exponované miesto, adekvátne vzdelaniu a zdravotnému stavu pracovníka.

Veľmi vhodné pre aktívny život starnúcich sú vzdelávacie aktivity. Tie vychádzajú zo skutočnosti, že aj vo vyššom veku je človek schopný si osvojovať nové vedomosti. Tempo výučby má byť pomalšie a individuálne uspôsobené veku, zdravotnému stavu, schopnostiam a doterajším vedomostiam. Veľmi vhodnou formou výučby sú univerzity a akadémie tretieho veku, ktoré okrem nových poznatkov prinášajú spoločenské kontakty, životnú náplň, vyplnenie voľného času a zlepšenie kvality života.

Spolky, účasť na politickom živote a iné podobné spoločenské aktivity sú prejavom spoločenskej integrácie jednotlivca a spoločenskej skupiny. Pomáhajú zvyšovať podiel seniorov na činnostiach spoločnosti. Ich aktivity sú smerované obvykle na zlepšenie zdravotnej a sociálnej situácie starých ľudí, vzájomnú pomoc, legislatívne iniciatívy a účasť na komunálnej správe vo veciach, týkajúcich sa seniorov.

Športové aktivity
Zachovanie telesnej zdatnosti patrí k pozitívnym faktorom dlhovekosti. V priebehu starnutia dochádza k poklesu výkonnosti, najmä sily a rýchlosti a k stredne veľkému poklesu pohyblivosti a rovnováhy. Takmer sa nemení lokálna vytrvalosť. Podmienkou správnej realizácie športových aktivít je postupné zaťažovanie organizmu, primeraná celková záťaž a výber vhodného športu. Vekové obmedzenie športovania síce neexistuje, ale je treba vziať do úvahy primeranosť športových aktivít zdravotnému stavu. Prednosť majú vytrvalostné cvičenia, nevhodné sú izometrické a silové cvičenia. Za športy vhodné pre starších ľudí sa považujú pešia turistika, plávanie, cyklistika. Snaha o špičkové výkony je však spojená s mnohými zdravotnými rizikami.

Starý človek v rodine
V priebehu 20. storočia postupne ubúdalo viacgeneračných rodín a prevládla tendencia izolovaného života detí a rodičov pri súčasnej snahe zachovať vzájomné kontakty. Trend posledných tridsiatich rokov ukazuje ďalší nepriaznivý vývoj. Asi jedna pätina súčasných rodín je neúplná a pri zlyhaní sebestačnosti odkázaná na pomoc. Starí ľudia obývajú väčšinou staršie a lacnejšie byty a domy, často s nízkou úrovňou vybavenosti, s mnohými rizikami úrazov v domácnosti, bez telefónov a s obmedzenou možnosťou dovolať sa pomoci pri ochorení. Je nedostatok bezbariérových bytov, takže pri obmedzení sebestačnosti hrozí nutnosť inštitucionálnej starostlivosti.

Osoby, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu, alebo nechcú ostať vo vlastnej domácnosti, ale sú ešte mobilné a prevažne sebestačné, môžu byť umiestnené v Domoch opatrovateľskej služby alebo v Domovoch penziónoch. Osoby, ktoré potrebujú prechodne dennú alebo nepretržitú nezdravotnícku opateru, môžu byť umiestnené v Strediskách opatrovateľskej starostlivosti. Osoby čiastočne alebo plne odkázané na pomoc, nevyžadujúce trvalú lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť, môžu byť umiestnené v Domovoch dôchodcov.

Príprava na starnutie
Snaha odstrániť, resp. minimalizovať negatívne a podporiť a posilniť pozitívne vplyvy na organizmus nachádza svoj výraz v celoživotnej príprave na starnutie, ktorej cieľom je pripraviť jedinca na aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom zdraví, v tvorivej pohode, v dôstojnom prostredí a sociálnom zabezpečení. Dlhodobá príprava prebieha počas celého života človeka. Tvorí súčasť výchovy k manželstvu a rodičovstvu, zdravotnej výchovy, ale aj občianskej a etickej výchovy na školách a premieta sa do primeraných postojov k starnutie a staršej generácii. Krátkodobá príprava na starnutie začína približne päť rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku a jej ťažisko sa zameriava na zdravotnícke opatrenia, psychologickú prípravu na zmenu spoločenskej role a na optimálne vyriešenie sociálnej problematiky v súvislosti s plynulým prechodom do dôchodku.

Prípravu na starnutie možno rozdeliť na zdravotnícku, psychologickú a sociálnu. Zdravotnícka príprava na starnutie spočíva vo včasnom lekárskom vyšetrení, zameranom na včasnú diagnostiku chorôb, na prevenciu, diagnostiku a odstraňovanie rizikových faktorov, predovšetkým hypertenzie, obezity, fajčenia, hypercholesterolémie, hyperglykémie a hyperurikémie. Zahŕňa tiež odporúčania primeranej telesnej aktivity so zachovaním zásad pracovnej hygieny.

Psychologická príprava na starnutie vychádza zo zásad psychohygieny a gerontopsychológie. K pozitívnemu ovplyvneniu psychických funkcií, procesov a stavov dochádza ich stálou stimuláciou primeranými požiadavkami v rodinnom a spoločenskom živote, pri práci, v športe a v rámci zmysluplného využívania voľného času. Negatívne ovplyvňujú psychickú výkonnosť choroby, ktoré často idú ruka v ruke s neefektívnym zdolávaním stavov psychickej záťaže. Na psychické zdravie a výkonnosť negatívne vplýva aj izolácia, jednostrannosť, nesprávne a neprimerané postoje k starnutiu a úlohe starnúceho človeka v spoločnosti.

Sociálna príprava na starnutie znamená zabezpečenie zmeny organizácie práce v súlade s vekom, výkonnosťou, vzdelaním a zdravotným stavom. Prechod z pracovného pomeru do dôchodku by mal byť plynulý a postupný, zabezpečený úpravou pracovnej doby a náplne práce. Vekom podmienený pokles pracovnej výkonnosti nie je v zásade pravidlom. So sociálnou prípravou úzko súvisia aj otázky bývania, stravovania, dĺžky dovolenky, trávenia voľného času, a pod.

Príprava na starnutie má rozmer individuálny, spočívajúci v riešení zdravotných, psychologických a sociálnych problémov jedinca najmä v období jeho prechodu do dôchodku, ale aj rozmer celospoločenský, vytvárajúci predpoklady k väčšiemu porozumeniu medzi generáciami. Aj starnutie a staroba sa dajú prežiť v zdraví a spokojnosti.

Zdroj: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc.